O bezúročnom úvere

Autor: Róbert Škarítka | 28.11.2015 o 19:56 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1093x

Pojednanie o tom, ako sa niekedy aj majster tesár môže porezať. Alebo, ako môže poplatok za poskytnutie úveru potešiť dlžníka.

Bežnou praxou subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je inkasovanie rôznych poplatkov, medzi ktorými vedie poplatok za poskytnutie úveru. Absurdnosť tohto poplatku možno demonštrovať na situácií, kedy by ste pred vstupom do potravín museli zaplatiť poplatok za možnosť nákupu, alebo uhradiť predávajúcemu náklady spojené s Vašim nákupom, pričom Vaša povinnosť zaplatiť cenu nákupu by tým nebola dotknutá. Poplatok však nie len že popiera samotnú podstatu poskytovania odplatných úverov, ale vo vzťahu k dlžníkovi môže mať i hlbšie konzekvencie – dokonca môže mať za následok až bezúročnosť úveru..

 

Napriek tomu, že mnohí veria v charitatívny rozmer poskytovania úverov, opak je pravdou. Žiadny veriteľ neposkytuje svoje služby preto, že by chcel pomôcť – snáď s výnimkou pomoci samému sebe a svojim spoločníkom – dosiahnutím vysokého zisku. Ratio legis (teda význam zákona) právnej úpravy úveru je poskytnutie disponibilných zdrojov veriteľa za odplatu dlžníkovi. Veriteľ svoje financie stráca zo svojej dispozície a za to požaduje zaplatiť úrok a dlžník naopak, dostáva do svojej dispozície cudzie finančné prostriedky a za túto možnosť musí zaplatiť poplatok vo forme úroku.

 

Veriteľ je spravidla osoba, ktorá sa venuje podnikaniu v oblasti poskytovania úverov a v princípe ide o úplne bežné podnikanie – nerozličné od predaja na trhu či predaja drogérie. Veriteľ má miesto tovaru peniaze, ktoré tiež majú svoju hodnotu a ktoré sa snaží predať čo najdrahšie – za čo najvyšší úrok. V princípe platí viac úverov = viac úrokov. Niektorí finančníci pridali do uvedenej rovnice tretiu konštantu – viac poplatkov.

 

Úrok predstavuje výnos veriteľa, avšak nemožno ho stotožňovať so ziskom. Úrok v sebe obsahuje i nákladovú položku, t.j. náklady veriteľa spojené so vznikom a existenciou úverového vzťahu. Tak ako iný podnikateľ má so svojím podnikaním náklady a rozdiel, ktorý vznikne medzi predajnou cenou rožka a jeho nákupnou cenou nie je jeho ziskom, tak ani rozdiel medzi zinkasovanými splátkami a poskytnutým úverom nie je čistým ziskom veriteľa.

 

Veriteľ poskytuje úvery vo svojom záujme – za účelom dosiahnutia zisku. Je preto proti logike veci – a logike a podstate právnej úpravy úveru, aby za túto svoju službu, ktorú mu dlžník oplatí v podobe úroku inkasoval poplatok. Pokiaľ sa chce veriteľ stať súčasťou úverového vzťahu, potom musí niesť i náklady, ktoré sú s tým spojené – a to nie len náklady na vznik takéhoto právneho vzťahu, ale i náklady spojené s jeho existenciou. Rovnako neobstojí argument veriteľov, že náklady spojené s poskytnutím úveru predstavujú jeho náklady spojené s overením bonity klienta, ktoré nutne predchádza rozhodnutiu poskytnúť či neposkytnúť úver. Overenie bonity klienta, ergo vyselektovanie dobrého klienta od zlého sa deje v záujme veriteľa – predsa je v záujme veriteľa, aby poskytol úver len osobe, ktorá je schopná úver splatiť a dostatočne bonitná. Aby sme sa netočili len okolo teórií a úvah o podstate poskytovania odplatných úverov, treba povedať, že požiadavka veriteľa, zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru je podmienka, ktorá odporuje ustanoveniam občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko núti spotrebiteľa poskytnúť plnenie za niečo, čo sa nevykonáva v jeho prospech a ako taká je neplatná.

 

Vec je však trošku širšia a treba ju chápať v súvislostiach. Povedali sme si, že úrok predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutý úver a na strane dlžníka akýsi poplatok za získaný ekonomický osoh. Treba poznamenať, že úverové zmluvy sú spravidla koncipované tak, že úver je napríklad 10.000 EUR, poplatok za poskytnutie 300,00 EUR (ale v prípadoch nebankových spoločností to zvykne byť i 20 – 25 % zo sumy úveru) a teda dlžník dostane o túto sumu menej. Zaujímavé je, že úrok musí platiť z celej sumy úveru, t.j. v našom prípade zo sumy 10.000,00 EUR a to napriek tomu, že nikdy nedostal oných 300,00 EUR. Tieto peniaze sa nikdy nedostali do dispozície dlžníka a ten z nich nemal žiaden osoh, ale napriek tomu z nich musí zaplatiť úrok. Táto minca má i druhú stranu a kým táto strana má trpkú príchuť, tá druhá je priam zlatá. Tou je veriteľ, ktorý poskytne takýto úver a oná suma 300,00 EUR teoreticky nikdy neopustí jeho účet – napriek tomu z nej inkasuje úroky. Samozrejme, možno tých 300,00 EUR bude mzda pracovníka, alebo provízia osoby, ktorá s dlžníkom uzavrie zmluvu, ale úprimne, prečo by za to mal platiť dlžník úroky? Obdobná situácia by nastala v potravinách, keby ste si kúpili 9 rožkov, ale zaplatili 10 – ten posledný pre predavačku, ktorá má tiež nárok na obed.

 

Ustálená rozhodovacia prax slovenských súdov dáva za pravdu názorom, že inkasovanie poplatku za poskytnutie úveru je neprípustné a skutočnou výškou úveru nie je suma uvedená na zmluve, ale len suma, ktorá sa reálne plnila v prospech dlžníka a teda dlžník nie je povinný zaplatiť zo sumy poplatku úrok. Samozrejme, v prípade 10.000 EUR úveru a poplatku vo výške 300,00 EUR nie je vec až tak atraktívna, ale napríklad v istom autobazáre, ktorý by v abecednom poradí autobazárov bezpochyby obsadil prvé miesto sa bežne praktizuje poplatok v spomenutej výške 20 – 25% zo sumy úveru, pričom osobnú skúsenosť mám s dvoma veriteľmi – jedným so sídlom v Piešťanoch a druhým so sídlom v Poprade. Pri reálnom doplatku kúpnej ceny za vozidlo vo výške 3.000,00 EUR tak poplatok predstavuje ďalších 1.000,00 – 1.500,00 EUR. Plus úroky, samozrejme...

 

Ako som uviedol na začiatku, uvažujeme o spotrebiteľských úveroch, teda v princípe takých, ktoré poskytuje spoločnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti a využíva dlžník na iný účel ako výkon povolania či podnikania. Takéto úvery sa okrem iného spravujú zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ten určuje, čo musí obsahovať zmluva o úvere – okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov – RPMN. Toto číslo slúži na porovnanie výhodnosti spotrebiteľských úverov a každá zmluva ho musí obsahovať. Pokiaľ by v zmluve tento údaj absentoval, alebo by RPMN bola uvedená v nižšej miere, ako je skutočná, potom je úver bezúročný a bez akýchkoľvek poplatkov.

 

Treba si vysvetliť, čo to vlastne RPMN je. Veľmi laicky, RPMN porovnáva koľko ste dostali s tým, koľko budete musieť zaplatiť, pričom zohľadňuje rozličné parametre úveru – najmä rôzne poplatky a dĺžku splatnosti úveru. Všetci veritelia musia hlásiť Národnej banke Slovenska údaje o poskytnutých úveroch a NBS robí štatistiku – vypočítava aká bola priemerná RPMN za kalendárny štvrťrok pre daný typ úveru. Následne, veritelia musia v zmluvách uvádzať nielen RPMN pre daný úver, ale i túto priemernú RPMN pre obdobný typ úverov. Pokiaľ by RPMN daného úveru bola vyššia ako priemer, tak to značí, že úver je drahší ako priemer, čo jednak nepôsobí dobre marketingovo a pokiaľ by bola RPMN o moc vyššia, môže to mať za následok neplatnosť zmluvy v časti dohodnutých úrokov. Z tohto dôvodu sa všetky úverové spoločnosti snažia mať čo najnižšiu RPMN – a ideálnym nástrojom je práve poplatok za poskytnutie úveru.

 

Vezmime si dve modelové situácie:

  1. dlžník si vezme úver 3.000,00 EUR, nezaplatí poplatok a v priebehu roka vráti 5.000,00 EUR.

  2. dlžník si vezme úver 4.000,00 EUR, zaplatí poplatok 1.000,00 EUR – ihneď pri podpise zmluvy a v horizonte roka vráti 5.000,00 EUR.

 

V oboch prípadoch dlžník dostane úver – reálny, na svoje ekonomické využitie vo výške 3.000,00 EUR a v oboch prípadoch zaplatí 5.000,00 EUR. Rovnako v oboch prípadoch odíde z účtu veriteľa rovnaká suma a rovnaká sa i vráti. Rozdiel? Úroková sadzba prvého prípadu bude 66.66%, RPMN 177,93%. V druhom prípade bude úroková sadzba 25% a RPMN 53,08%. Teda dva rovnaké úvery, rovnaké ekonomické dosahy na obe strany a tak rozdielne ukazovatele základných parametrov.

 

A teraz finále, čo to znamená, aké to má dosahy a vôbec, prečo toto všetko – a veruže to bude čerešnička na torte.

 

Spomenul som, že poplatok za úver je protizákonný. Rovnako, že súdy považujú za skutočnú výšku úveru len sumu, ktorú reálne dlžník čerpal. Plus, že RPMN dáva do rovnosti výšku úveru s výškou splatenej sumy. Ukázali sme si i rozdiel v úvere bez poplatku a úvere s poplatkom, pričom osobitne dávam do pozornosti RPMN – a najmä jej rozličnú výšku v oboch prípadoch. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude RPMN v úvere, za poskytnutie ktorého dlžník zaplatil poplatok vypočítaná zo sumy úveru – vrátane poplatku. A tu je chyba! Jednak skutočná výška úveru nie je suma uvedená v zmluve, ale len reálne plnenie a navyše, ako možno do RPMN – teda porovnania čerpaného so zaplateným zahŕňať niečo, čo dlžník reálne nečerpal (t.j poplatok) ? No, nemožno. Lenže veritelia to robia –a ich dôvody sme si tiež naznačili.

 

Zhrnuté a podčiarknuté. V úverovej zmluve iste bude uvedená RPMN, ale táto bude vypočítaná zo sumy úveru uvedenej v zmluve, nie zo skutočnej sumy úveru, ktorú dostal dlžník na ekonomické využitie. A teda bude nižšia ako je skutočná, ktorú by sme dostali, keby do výpočtu zahrnieme len reálne čerpané / zúžitkované prostriedky. Naopak, skutočná RPMN bude vyššia ako je tá v zmluve uvedená, teda spotrebiteľ bude uvedený do omylu nepravdivou informáciou a to v neprospech spotrebiteľa. A s týmto je zákon o spotrebiteľských úveroch vysporiadaný – úver je bezúročný a dlžník je tak povinný vrátiť len to, čo si požičal – t.j. reálnu sumu úveru bez poplatku.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?